Nie sme ich slúžky

V problémoch dnešnej rýchlej doby sa nestíhame poriadne otočiť a pozrieť sa na naše deťúrence inak ako tak aby bolo všetko rýchla a dobre spravené. No a keď to samé nedokážu, tak to za nich spravíme radšej rýchlo a poriadne my. Na druhý deň radšej zas, na tretí a je to automatické a zrazu si ani neuvedomíme a už naše ratolesti nerobia v domácnosti nič. Všetko spravíme za nich a ony sú spokojné. My tiež, veď všetko je na svojom mieste a ako zo škatuľky. Je to však aj dobré pre ich vývoj? Naša rodičovská úloha nie je v tom, že spravíme veci za nich. Práve naopak. Aj za cenu, že budeme v ich očiach zlý, ich pomaličky naučíme, všetko to čo majú vedieť. Samozrejme, že im musíme vštepovať zručnosti primerané veku. Nemôžeme za nich stále všetko upratovať, hádzať papieriky do koša .Najviac sa toto posluhovanie prejavuje vo vzťahu matka - syn. Poznáme prípady, keď častokrát ešte aj v dospelosti by matka tomu svojmu najradšej sama navarila, ožehlila, či uložila spať.
Toto však nesmieme dopustiť. Preto je najlepšie sa do toho pustiť čo najskôr a najlepšie hneď v rannom detstve.

Okolo 1-2 rokov si spoločne môžeme ukladať hračky po hraní postupne z tohto úkony mi rodičia vycúvame, aby si naša ratolesť automaticky hračky upratal sama. Ak to spestríme tým, že skrinka na hračky bude namaľovaná ako pirátska truhlica a hračky budú poklad v nej, dieťa si ich samo uprace. Takto si postupne u nich môžeme vypracovať stav, že to základné upratovanie sa stane automatické. Vo väčšom veku si už dieťa samo môže poskladať ožehlené veci a pekne ich odložiť do skrine. Aj riad sa lepšie umýva ratolesti, ak sprvoti budeme pri ňom a tiež budeme vykonávať dáku činnosť. Postupne sa z kuchyne vytratíme a máme skoro vyhrané. Ak však dieťa zaryto odmieta vykonávať jednoduché činnosti, je treba ukázať autority rodičov. Dieťa nastupujúce do školy by už malo chápať, že nie všetko čo v živote robíme, nám musí byť príjemné. Na druhej strane mu, ale treba vysvetliť, že ak to nepríjemné nevykoná, sama sa izba neuprace. Samozrejme, že sa to nesmie preháňať, aby nenastal opačný efekt a to, že sme navalili na dieťa viac ako je schopné spraviť. Týmto konaním v ňom len prebudíme väčší odpor ku všetkým domácim činnostiam.

Tu je zopár rád na začiatok. Čím viac naliehame, tým viac dieťa odporuje. Preto sa snažme navrhovať obojstranne zaujímavé dohody. Umožnime vybrať si z dvoch či troch možností, podľa obtiažnosti, ako úlohu splniť. Vždy presne povieme, čo chceme aby dieťa spravilo. Nemalo by to byť v polohe: choď si upratať. lepšie je ak povieme: uprac si hračky na poličke a potom vysyp kôš.

Ak dieťa úlohy nesplní, nasleduje trest. Neupratal si autíčka, nebudeš sa s nimi teda hrať.
Sme dôslední. Ak raz povieme čo je treba spraviť, trváme na splnení úlohy. Rozhodne ju nespravíme miesto dieťaťa. Je určite ťažké dokázať naučiť tých našich drobcov práci, ale rozhodne to stojí za pocit upratanej a spokojnej domácnosti.

2011-02-08, kategória Životný štýl